Fara v Borley – desivý dom v Británii
Ak by ste sa spýtali ktoréhokoľvek staršieho Brita na najdesivejší dom, o akom počuli, 90% opýtaných odpovie, že fara v Borley. Tá získala svoju pochybnú popularitu v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy bolo jej strašenie najsledovanejšie.
Valiace sa kamene
Dedinka Borley leží v grófstve Essex a na stránky novín sa zapísala najmä vďaka svojej povestnej fare. Tú dal ešte na začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia vybudovať pre seba a svojich štrnásť deti anglický reverend Henry Bully. Veľká viktoriánska budova však stála na mieste predchádzajúcej fary a v týchto miestach stával pred stáročiami aj benediktínsky kláštor. Reverend sa z nového veľkolepého sídla tešil a dobové fotografie naznačujú, že aj interiér fary bol na svoju dobu naozaj nadštandardný.
Rodinnú pohodu však čoskoro vystriedal strach. Reverendova manželka vídavala hmlisté postavy, z ničoho nič sa jej niečo dotklo, aj keď v miestnosti nebolo ani nohy a reverendove dcéry spozorovali duchov. Občas bol počuť pred farou dupot koní a škripot kolies voza, hoci žiaden voz nikde nevideli. Po dome sa presúval príznak mníšky a bezhlavého mnícha, mizli a znovu sa objavovali osobné veci a niekedy sa samé od seba presúvali. No najhoršie boli kamene, ktoré z ničoho nič lietali vzduchom, nevedno odkiaľ. Fara zakrátko získala povesť najstrašidelnejšieho domu v okolí, a služobníctvo, ktoré nikdy nevydržalo v dome dlho, na desivej povesti fare len pridávalo.
Útočili aj na ženu
Keď v dvadsiatych rokoch nastúpil po Bullovom synovi, tiež reverendovi, na faru nový pastor Eric Smith, už o legendách krútiacich sa okolo fary vedel, no nič si z nich nerobil. Keď sa však prízraky ukazovali aj Smithovcom a nepomohlo ani zariekavanie, po dvoch rokoch sa vzdali a z Borley odišli. Na ich miesto nastúpila rodina reverenda Foystera a peklo s poltergeistmi sa nanovo rozpútalo. Zdalo sa, že najviac prekáža duchom Foysterova manželka Marianne. Podľa jej rozprávaní duchovia na senzibilnú Marianne striehli kdekoľvek sa nachádzala, hádzali po nej veci, písali jej nezrozumiteľné odkazy na vlhkú stenu, dokonca ju sácali či ťahali z postele.
Foysterovci boli už na konci so silami. Zavolali teda do Borley známeho odborníka na paranormálne javy Harryho Pricea z Národného laboratória psychického výskumu, aby zistil, čo sa v dome deje. Price po príchode na miesto naozaj postrehol zaujímavé javy - zmena teploty o desať stupňov z ničoho nič, chvíľkový chladný vzduch aj vo vykúrených miestnostiach, prítomnosť duchov, ale nič z toho sa mu nepodarilo naozaj dokázať. V roku 1935 opustili faru aj Foysterovci a dom zostal prázdny.
Bol to podvod?
Harry Price bol farou natoľko zaujatý, že si ju na rok prenajal aj so skoro päťdesiatimi senzibilmi, usporadúval tam seansy a zhromažďoval všetky hmatateľné i nehmatateľné dôkazy, že na fare skutočne straší. Pri vyvolávaní duchov sa podarilo médiu nakontaktovať zavraždenú mníšku, ktorá bola údajne zamurovaná v pôvodnej starej stene. Ďalší duch povedal, že v noci vypukne požiar a kosti mníšky budú po stáročiach odhalené. Ukázalo sa, že požiar vypukol – ale presne na rok aj deň od seansy.
Borley sa tak preslávilo, že v tlači, a bohužiaľ práve v žltej, vychádzali historky a legendy o fare a jej záhadných neviditeľných obyvateľoch. Nebyť požiaru v roku 1939, stala by sa z Borley dokonalá turistická atrakcia pre všetkých krotiteľov duchov. Požiar však zničil sídlo skrz-naskrz.
Svedkovia tvrdia, že aj cez šľahajúce plamene bolo vidieť v oknách smutnú tvár mladej ženy a mihali sa tam aj tiene iných osôb. Nikto sa však pri požiari nezranil a kto boli záhadní ľudia v dome, je dodnes záhadou. Zaujímavé je, že po požiari sa v rozvalinách našli dve kosti mladej ženy a medailón sv. Ignáca, ktoré neskôr pochovali.
(Toto je fotografia skutočnej obálky, na ktorej bola napísaná desivá správa pre Mariannu s jej menom, ktorú našla len krátko pre presťahovaní do domu. Na Marianninu odpoveď a otázku "Čo chceš?" bola neskôr napísaná odpoveď "Pokoj".)
O fare v Borley vyšli kvantá článkov a publikácií a dodnes sa vedú spory, či naozaj šlo o strašenie, alebo o dokonalý podvod. Niektorí sú toho názoru, že historku o mladej mníške, ktorú pre nešťastnú lásku zamurovali do steny a jej milenca mnícha popravili sťatím, si vraj vymysleli mladé dcérky prvého pastora. Tajomné odkazy zasa mali byť dielom nudiacej sa pastorovej ženy Marianne Foyster a Priceovi kritici tvrdia, že na príbehu o strašidlách v Borley chcel na seba len upútať pozornosť a zvýšiť predajnosť svojich kníh.
Ako to naozaj bolo, sa dnes už nedozvieme. Borleyská fara je dávno zbúraná, ale tí, čo chodia okolo miesta, kde bývala, dvakrát dobrý pocit nemajú a radšej so sklopeným pohľadom zrýchlia krok, miesto aby sa dobre poobzerali. Veď čo ak by tam predsa len zbadali prízrak mníšky či bezhlavého mnícha..
zdroj - (magazin.atlas.sk)