Záhada prevteleného vojaka

Reinkarnáciu údajne zažilo veľa ľudí, mnohé národy v ňu veria, pretože je súčasťou ich náboženstva. Môže však byť reinkarnácia aj falošná? Existuje medzi nebom a zemou nejaká sila, ktorá dokáže ovládnuť ľudskú psychiku natoľko, že človek bude veriť, že je niekto úplne iný, než za akého ho považuje blízka rodina? Rozpovieme vám jeden príbeh.

Návrat strateného syna

Píše sa rok 1944, kedy vo svete vládla druhá svetová vojna. Trpel ňou celý svet, a teda aj obyčajní nemeckí obyvatelia, ktorí sa museli podriadiť fašistickému veleniu. Patrili medzi nich aj manželia Helleroví žijúci v Drážďanoch, ktorým sa ako tak darilo uniknúť pred chápadlami vojny.

Pán Heller pracoval ako policajt, takže nemusel bojovať na fronte, ako väčšina nemeckých mužov. Sám sa však bál toho, že jeho syna Jürgena povolávací rozkaz neminie. Nemýlil sa, pretože Jürgenovi sa vojna stala skutočnou, keď dovŕšil sedemnásť rokov. Odvelili ho k letectvu.

Rodičom Hellerovým však v januári roku 1945 prišiel telegram, že ich syn Jürgen bol zostrelený nad morom, a nikto z posádky neprežil. Akoby toho nebolo málo, druhá svetová vojna im ukázala svoju silu, keď bol ich dom pri anglo-americkom nálete zrovnaný so zemou, ako aj celé Drážďany.

Nešťastie netrvá večne, pretože pani Hellerovej sa už rok po skončení vojny podarilo otehotnieť, a potom aj porodila zdravého syna. Rodičia mu dali meno Hans, a videli v ňom svojho zosnulého syna Jürgena. O pár rokov to však nebolo len zbožné želanie.

Ja nie som Hans, ale Jürgen!
Malý Hans rástol ako z vody, a keď sa naučil hovoriť, rodičov doslova šokoval svojimi rečami, vždy keď upadol do akéhosi tranzu. Zo začiatku si Helleroví mysleli, že len napodobňuje Jürgena, o ktorom v rodine veľmi často hovorili. No mýlili sa.

Hans začal o sebe tvrdiť, že sa volá Jürgen, a vôbec nechápe, prečo má také malé telo. Inokedy zase rozprával o spomienkach, keď bol ešte malý. Napríklad o tom, ako išiel na maliny, a v kroví bola susedova mačka. Veľmi sa jej vtedy naľakal, džbán s malinami mu spadol, a utiekol za rodičmi. Helleroví však nechápali ako to môže vedieť, keď o tom nikdy nehovorili.

Spomenul si aj na svoj medailón s mačkou, ktorý dostal od babičky. Keď totiž odchádzal na vojnu požiadal matku, aby mu ho strážila, kým bude na vojne. Hans medailón nikdy nemohol vidieť, pretože ho pani Hellerová mala ukrytý ako jedinú pamiatku na syna Jürgena. Keď však medailón ukázala Hansovi, bol veľmi šťastný, že ho opäť vidí.

Rodičov malý Hans šokoval aj popisom ich domu, ktorý bol zbombardovaný pri nálete. Bol dokonca veľmi smutný z toho, že pri nálete prišiel o svoje dievča s ktorým dovtedy chodil. Helleroví začali skutočne vidieť v Hansovi mŕtveho syna Jürgena. Úplne tomu uverili, keď si Hans spomenul na „svoj“ bombardér, ktorý bol zostrelený. Popisoval ako mu lietadlo horelo, ako padal dolu, a nakoniec všetko zahalila tma. Až potom sa prebudil ako malý chlapec u svojich rodičov, ktorí mu už hovorili Hans, čo nechápe. Rodičia sa tak tešili „z návratu“ svojho syna Jürgena.

Skutočný návrat syna Jürgena
Prekvapenie pre rodičov Hellerových však ešte len malo prísť. V roku 1954 sa manželom ozval cez Červený kríž priamo z Veľkej Británie ich syn Jürgen. Ich radosť sa vystupňovala o pár dní, keď mohli svojho syna skutočne objať. Šťastie sa miešalo so zmiešanými pocitmi, pretože tu bol ešte ich druhý syn, Jürgenov brat Hans. Hans si však ako šibnutím čarovného prútika už na nič z Jürgenovho života nespomenul, a žiadny jeho tranz sa už neopakoval.

Manželia Helleroví tak mali namiesto jedného syna, synov dvoch, a ich rodina bola po dlhých rokoch kompletná.

Je príbeh o dvoch bratoch skutočnosť alebo fikcia?
Ak ste na otázku odpovedali, že celý príbeh o bratovi, ktorý tvrdil, že je niekto iný, je len vymyslený, nemali ste pravdu. Tento príbeh, aj keď sa zdá až neuveriteľný, sa v Nemecku skutočne stal. Príbeh napísal sám život.

Čo sa stalo s Jürgenom?
Ako je možné, že Jürgena vyhlásili za mŕtveho? Po zostrelení jeho lietadla bol ťažko zranený. Z vody ho vytiahli britskí námorníci, ktorých loď sa plavila neďaleko od miesta, kde jeho lietadlo padlo do mora. Jürgen sa tak dostal do vojenskej nemocnice, kde bol viac ako rok.

Po uzdravení sa chcel vrátiť do rodného Nemecka, no dozvedel sa, že pri nálete boli Drážďany zrovnané so zemou, a ich dom tiež. Prišla mu správa, že zahynuli aj jeho rodičia. Rozhodol sa preto zostať vo Veľkej Británii, keďže v Nemecku už nikoho nemal. Tu sa oženil s jednou z ošetrujúcich sestričiek.

Po deviatich rokoch sa pokúsil zistiť, kde sú pochovaní jeho rodičia, aby aj s manželkou mohli navštíviť ich hrob. Jeho pátranie po hrobe rodičov vystriedala radosť z toho, že jeho rodičia stále žijú. Preto im hneď zavolal, a skontaktoval sa s nimi.

Aké je vysvetlenie parapsychológov?
Podľa nich tu o reinkarnáciu vôbec nešlo, pretože mŕtvy predsa žil. Všetko vraj spôsobila akási duchovná bytosť, ktorú poznali už babylonskí mágovia. Takéto bytosti volali maškimé, čo sú vlastne akýsi duchovia klamári. Podľa nich títo duchovia žijú tesne vedľa nás, a niekedy sa im podarí úplne ovládnuť ľudskú psychiku - najčastejšie však detskú. Snažia sa človeka presvedčiť o existencii posmrtného života, a preto sa vydávajú za zomrelých.

Či naozaj takíto duchovia existujú, je otázne. Jedno je však isté - život vie v niektorých prípadoch napísať až neuveriteľné príbehy. Toto bol jeden z mnohých.

zdroj - (magazin.atlas.sk)