"Tanec" rakiev

Niektorý ľudia zostávajú nekľudní aj po smrti. Pre mnohých milovníkov ezoterických a paranormálnych javov, je ostrov Barbados miestom kde sa premiestňujú rakvy..

Prípad rodiny Chaseových

Na prelome 18. a 19. storočia tu žil Thomas Chase. Tento pomerne bohatý muž nemal na ostrove práve najlepšiu povesť. Asi právom sa o ňom hovorilo, že je to tyran a to nie len vo spojení s čiernými otrokmi, ktorý pracovali na jeho plantážach, ale i vzťahom k svojej vlastnej rodine. S otrokmi vraj zaobchádzal horšie ako so zvieratami a k svojej dcére, ktorá sa volala Dorcas, sa správal až tak "dobre" že neskôr spáchala samovraždu. Jej pohreb sa konal na cintoríne v Christ Church u zálivu Oistins, na južnom brehu ostrova.

Rodinná hrobka rodiny Chaseových bola mimoriadne impozantná, bola vybudovaná z veľkých korálových blokov prepojených betónom. Merala 4x2 metry a polovica z nej, bola zabudovaná v zemi tak, aby sa dovnútra nedostali "nepovolaní hosťia", o to sa starala asi 450kg vážiaca mramorová doska. Do Hrobky bola 31. Júla 1807, pochovaná ako prvá Chaseová matka, pani Thomasína Goddardová. Po nej, priniesli do hrobky rakvu jej vnučky, malej Mary Anny Marie a to 22. februára v roku 1808. O 4 roky neskôr, 6. Júla 1812 bola pochovaná Dorcas Chaseová, ktorá ako už bolo napísané vyššie, spáchala samovraždu. Pri otvorení hrobky sa ukázalo, že malá rakva leži v rohu a rakva pani Goddardovej je opretá o stenu. Treba však dodať, že rakvy boli veľmi ťažké, pretože boli poťiahnuté olovom. Prvé, čo prítomných napadlo, bolo, že je to akási pomsta černochov voči Chaesovej rodine. Thomas Chase, však už nestihol spraviť kárne opatrenia, pretože zomrel 9. Augusta toho roku a toho istého roku, bol aj pochovaný. Uplynuli 4 roky, a 25. Októbra 1816 sa konal pohreb chlapca Samuela Brewstera Amesa, Chaseovho vnuka. Rodinná hrobka bola otvorená a rakvy boli opať poprehádzované. Podozrenie padlo ako inak, opäť na černochov. Preto bola neskôr ku hrobke postavená stráž. 17. Novembra 1816 sem boli z cintorína sv. Filipa prenesené pozostatky ďalšieho príbuzného Chaseových. Pri tejto príležitosti sa zišlo množstvo zvedavých ľudí a v hrobke opäť nezostala, ako sa hovorí, "rakva na rakvy".

To už bola naozaj silná káva i pre miestne úrady, ktoré sa neskôr pustili do vyšetrovania. A to veľmi podrobného, pretože boli skúmané steny, podlaha, strop i doska, ktorá hrobku uzatvárala, doslova, centimeter po centimetru. Avšak všetko sa ukázalo byť v dokonalom stave a rakvy boli opäť uložené do správnej polohy. Príbeh tým však vôbec neskončil. 17. Júla 1919 sa mal konať pohreb pani Thomasíny Clarkeovej, opäť do nešťastnej hrobky Chaseových, ktorá si medzičasom vyslúžila pozornosť množstva zvedavcov z celého sveta. Na otvorení hrobky sa zúčastnily stovky ľudí, mimo iných aj britský guvernér Barbadosu, lord Combermere. Po Otvorení sa ukázalo, že neznáme sily si tentokrát dali naozaj záležať a ani jedná z rakvý nezostala na svojom mieste. Znova boli prevedené detailné skúmania a opäť bezvýsledné. Rakvy boli zase uložené na pôvodné miesta a podlaha bola navyše pokrytá hustou vrstvou jemného piesku. Ďalšie otvorenie rodinnej hrobky Chaseových, už bez pohrebu, bolo uskutočnené 18. Apríla v roku 1820. Zúčastnili sa ho predstavitelia správy ostrova Barbados a taktiež pástor Thomas H. Orderson. Jedna z veľkých rakví ležala opretá o vchod, všetké ostatné boli rozhadzané dookola. Malú rakvu Mary Anny Marie Chaseovej čosi hodilo o stenu mimoriadne veľkou silou, pretože odštípla kus kamennej steny. V piesku však neboli žiadne stopy, teda ak nepočítame tie, ktoré spôsobily práve posúvajuce sa rakvy.

Dnes je už záhadná hrobka rodiny Chaseových prázdna. Všetke rakvy boli presunuté. Jediné čo pripomína celú túto záhadu, je veľký otáznik, ktorý ktosi vytesal na strop.

Ďalší nekľudní mŕtvi

Chaseoví neboli jedinými, ktorý si na ostrove Barbados zaisťovali popularitu i dlho po smrti. 24. Augusta 1943 otvorili remeseľníci pod dohľadom delegácie slobodných murárov zapečatenú hrobku sira Evana McGregora, pochovaného v roku 1841. V jeho spoločnosti boli tiež pozostatky Alexandra Irvina, považovaného za zakladateľa slobodného murárstva. Krypta, v ktorej boli pozostatky, bola vytesaná do skaly a vedľa, asi jeden a pol metra nad zemou, mala jediný vchod ku ktorému zbiehalo schodisko, ktore bolo zapečatené a ešte navyše kryté veľkou kamennou doskou. Po jej odstránení a odpečatení dverí sa zrazu objavila vo vstupu bariéra z tehieľ. Pod tehľovým kopcom, bola olovová rakva - McGregorova rakva, ktorá vážila asi 600 libier, sa neznámym spôsobom dostala z výklenku v protiľahlej stene, pod bariéru z tehieľ a to v zapečatenej krypte. Rakva s telesnými pozostatkami Alexandra Irvina, sa vôbec nenašla. Začalo sa vyšetrovanie, ktorá však bolo bezúspešné, pretože sa vôbec nič nezistilo. Zostal iba fakt, že akási sila nielenže hýbala rakvami, ktoré by prinajmenšom musela premiestňovať skupina niekoľkých silných mužov, ale dokonca, si už asi navždy požičala jednu z nich.

Záhadológovia upozorňujú, že podobné prípady sa odohrali aj na iných miestach. Citujú list European Magazíne zo septrembra roku 1815, kde v jednej hrobke v Stantonu v grófstve Suffolk, došlo k nepochopiteľnému pohybu rakví, pričom jedna z nich dokonca vystúpila po niekoľkých schodoch. V roku 1844 došlo v Arensburgu na baltskom ostrove Oesel, taktiež k niekoľkonásobnému presunu rakví v rodinnej hrobke Buxhowdenov. Ťažké a olovené rakve sa premiestňovali po hrobkách aj v iných krajinách, avšak všetké vyšetrovania skončili bez akéhokoľvek výsledku, ak nepočítame konštatovanie, že sa naozaj niečo stalo, čo by sa podľa všetkej logiky stáť nemalo a ani nemohlo.