Najstrašidelnejšie cintoríny na svete
Kde sa už človek viac bojí ako na cintoríne. Navyše, ak sa jedná o posledné miesta odpočinku, ktoré sú opradené tými najhrôzostrašnejšími legendami. Nechajte sa teda vtiahnuť na miesta, kde to priam srší strašidelnými úkazmi. Vitajte na cintoríne!
Tancujúce svetielka
Silver Cliff cintorín v Colorade je nazvaný podľa neďalekého baníckeho mesta Cliff Silver, v ktorom sa ťažilo striebro. Napriek množstvu rudy, spoločnosť skrachovala kvôli zlému hospodáreniu a finančným problémom a to až trikrát! Tamojší cintorín je dnes známy kvôli tancujúcim modrým svetielkam, o ktorých písal aj National Geographic v roku 1969. Svedkovia hovoria, že svetlá sú malé, okrúhle, a niekedy majú aj inú farbu, pričom tancujú ponad náhrobky. Niektorí hovoria, že sú to odrazy svetiel mesta, avšak pozorovania boli zaznamenané ešte pred zavedením elektriny v Cliff Silver.
Zvuky po sexuálnych orgiách
Steppe cintorín je malý opustený cintorín v Indiane. Je na ňom síce iba pár desiatok hrobov, no niektoré sú staré aj 200 rokov. Legenda hovorí, že bol založený na kulte zvanom Crabbites, ktorého rituály zahŕňajú manipulácie s hadmi a sexuálne orgie. Niektoré správy hovoria, že na cintoríne v noci často počuť čudné zvuky a skandovania. Iný príbeh tvrdí, že sú to hlasy oddanej matky, ktorá stála pri hrobe svojho dieťa každý deň, dokonca aj po svojej smrti.
Upírka bez srdca
Na Chesnut Hill baptistickom cintoríne v meste Exeter na Rhode Island, údajne straší upír menom Mercy Lena Brown. Mercy často navštevovala hroby svojej matky a sestry, ktoré podľahli tuberkulóze. V januári 1892, 19-ročná Mercy však taktiež podľahla tuberkulóze a bola pochovaná s členmi rodiny. Odvtedy údajne strašila všetkých pozostalých. Jej otec George vyhlásil, že ho každú noc prenasleduje a sťažuje sa na hlad. Jej brat Edwin údajne ochorel, tiež na tuberkulózu, po jednej z návštev nebohej Mercy.
Pre pokoj pozostalých George Brown, vykopal hroby svojej manželky a oboch dcér. Prekvapením bolo, že len Mercy nebola rozložená. To viedlo otca k názoru, že Mercy je upír. Dedinčania následne vytrhli Mercy srdce, spálili ho, popol zmiešali s vodou a dali zmes chorľavejúcemu bratovi Edwinovi ako liek. Ten však zomrel o niekoľko mesiacov neskôr. Príbeh Mercy Brown bol inšpiráciou pre niekoľko románov, vrátane Dracula od B. Stokera.
Pohybujúce sa truhly
Rodinná hrobka Chase v Christ Church Parish na Barbadose bola prvýkrát použitá v roku 1807. Pozostatky mŕtvych boli do nej pochované a zapečatené mramorom a cementom. V roku 1812 bolo mauzóleum otvorené pre štvrtý pohreb, ale zistilo sa, že tri predchádzajúce rakvy boli premiestnené a sprehádzané! Pozostalí preto truhly znovu uložili a hrobku zapečatili. Neskôr, keď bola krypta otvorená pre ďalšie pohreby, predchádzajúce rakvy boli opäť nájdené premiestnené a obrátené dokonca hore dnom.
Guvernér ostrova preto objednal tesnenie na dvere a na podlahu nasypal piesok, aby získal dôkazy o vlámaní. Napriek tomu, keď bola hrobka znovu otvorená, pečať bola neporušená, piesok nedotknutý, ale rakvy boli znova premiestené. Preto sa rodina rozhodla presťahovať rakvy svojich blízkych inde. Odvtedy sa hrobka nepoužívala. Aj keď súčasné záznamy hovoria, že neexistujú žiadne dôkazy o zatopení, najjednoduchšie vysvetlenie je, že presakujúca podzemná voda mohla pohybovať rakvami, bez toho, aby sa narušila vrstva piesku. Vzhľadom k tomu, hrobka je postavená z koralov, táto verzia dáva zmysel.
Diabolský cintorín
Medzi tie najstrašidelnejšie cintoríny bezpochyby patrí cintorín v mestečku Stull v Kansase. Podľa povier je práve tento cintorín jednou zo siedmych brán do pekla, pričom stullský cintorín je podľa legendy jedným z dvoch miest na svete, kde sa každoročne objavuje satan. Tým druhým je jedno miesto v Indii. Návštevníci cintorína svorne hovoria o neuveriteľnom chlade, silnom vetre, ťahaním za ruky, ba až o paralýze a o rôznych „čudných“ veciach, ktoré sa na cintoríne odohrávajú. Tí najzasvätenejší tvrdia, že na tunajší cintorín sám satan chodí preto, lebo má tu pochovanú starú lásku i svojho zdeformovaného syna, ktorý prežil iba pár dní.
Cintorín samovrahov
Akýmsi „prírodným“ typom cintorína je japonský les Aokigahara, v ktorom môžete pri prechádzkach každoročne „stretnúť“ stovky mŕtvych tiel po rôznych samovrahoch. Z konárov stromov visia odrezané slučky a opasky, pod nimi množstvo batohov, topánok či čiapok obetí. Pri troche „šťastia“ v lese môžete natrafiť aj na čerstvého obesenca, no takmer na každom kroku na mumifikovaných v rôznych štádiách rozkladu. Ľudské pozostatky v podobe kostí a lebiek tu môžete nachádzať ako huby v lese. Japonská vláda sa s tým borí už celé desaťročia, no nevymyslela nič, okrem upratovania lesa od tiel.
zdroj - (magazin.atlas.sk)