Čo chodí po chodbách Versailles?
Zámok vo Versailles pri Paríži je každoročne veľký lákadlom pre milióny turistov z celého sveta. Neoddeliteľnou súčasťou tohto obrovského komplexu je aj versailleský park s množstvom fontán a záhrad. A práve tu sa niektorí turisti môžu údajne stretnúť s versaillskými duchmi. Kto z minulosti sa tu potajme prechádza?
Najslávnejšie stretnutie
Veľa turistov sa podľa výpovedí aj počas dňa stretlo s duchmi, ktorí sa po Versailles prechádzajú. K najznámejšiemu a zároveň najslávnejšiemu stretnutiu s duchmi patrí však to z roku 1901, kedy sa s nimi stretli dve britské profesorky z Oxfordu.
Boli nimi Charlotta Anna Moberly a Eleanora Jourdain, dve vážené osoby, ktoré by si svojím vyhlásením asi nechceli pokaziť svoju povesť. Navyše obe pochádzali z rodín s tou najlepšou povesťou – Charlottin otec bol biskupom a profesorom, a Eleanorin zase farárom. Podľa odborníkov sa preto táto ich príhoda môže javiť veľmi pravdepodobne.
Cesta do minulosti
Obidve oxfordské profesorky sa vybrali 10. augusta 1901 na návštevu kráľovského sídla vo Versailles. A práve v tento deň sa im neďaleko letohrádku Malý Trianon (časť Versailles) podarilo stretnúť s podivuhodnými osobami, ktoré sa vôbec nepodobali na ľudí zo začiatku 20. storočia. Najprv to bol dvaja záhradníci, ktorí boli veľmi zvláštne oblečení – na sebe mali zelené blúzy a na hlave trojrohé klobúky.
Tých sa opýtali kadiaľ majú ísť k východu, ale nepovedali ani slovo, len im mlčky ukázali smer. Potom prechádzali okolo malého domčeku, z ktorého vychádzala žena, v podľa nich, smiešnej blúzke so džbánom v ruke. Vtedy spozorneli, pretože sa im to zdalo veľmi podozrivé, navyše okolitá krajina bola v akomsi zahmlenom opare, a zdala sa akási plochá. Podľa nich to vyzerala ako zle vyvolaná fotografia.
Na schodoch menšej rotundy zazreli sedieť muža s pokrčeným klobúkom, ktorý si ním zakrýval tvár. Toho sa tiež pýtali na cestu. Potom sa pred nimi náhle objavuje mladík, ktorý na nich kričí, že touto cestou nemôžu ísť, a majú ísť inokade. Vrátili sa preto, až prišli k domu s terasou, kde sedela žena maľujúca obraz. Z dverí potom vyšiel sluha, ktorý obidve profesorky odviedol k pripravenému kočiaru, ktorý ich doviezol až k neďalekému hotelu.
Versaillskí duchovia
Tento čudesný zážitok si potom obe profesorky spolu prechádzajú, a zisťujú, že nevideli obe rovnaké detaily. Charlotta napríklad nevidela ženu so džbánom a Eleanora zase nevidela kresliacu dámu. O tri roky neskôr sa do Versailles obe Angličanky vrátili, a prešli si miesta, ktorými vtedy prechádzali. Zistili prekvapujúce skutočnosti. Na starých obrazoch v zámku videli ženu, ktorá sa podobala žene, ktorá maľovala na terase obraz – bola to kráľovná Mária Antoinetta. Muž sediaci na schodoch bol zase veliteľ kráľovninej stráže knieža de Vaudreuil. Nakoniec zistili, že všetky detaily presne zapadali do roku 1789.
To o šesťdesiat rokov neskôr potvrdil aj spisovateľ Arnold O. Gibbons, ktorý o tomto príbehu napísal knihu The Trianon Adventure, kde spolu so svojím tímom odborníkov vylúčil všetky námietky skeptikov, a dokázal aj identifikovať osoby, ktoré obe profesorsky na tajomnej ceste po Versailles stretli.
Okrem Márie Antoinetty a kniežaťa de Vaudreuil totiž stretli aj dvoch záhradníkov. Jeden z nich bol vrchný záhradník Claud Richard a jeho syn Antoin. Navyše Gibbons určil aj presný deň, v akom sa mali obe profesorky ocitnúť. Bol to presne 5. október 1789, teda posledný deň, kedy bola vo Versailles na zámočku Malý Trianon Mária Antoinetta, kde maľovala svoj obraz.
Napriek takémuto detailnému potvrdeniu výpovedí zo strany odborníkov, nevie nikto povedať, ako je možné že sa dve profesorky mohli v čase vrátiť až o 112 rokov, kedy sa osobne stretli s kráľovnou Antoinettou a ďalšími ľuďmi, ktorí v tom čase na zámku Versailles pôsobili.
zdroj - (magazin.atlas.sk)